Myšlienka učenia Márie Montessori je dnes už známa - viesť svoje dieťa k samostatnosti, vypestovať v ňom prirodzenú túžbu po vzdelávaní a rešpektovať jeho individualitu. Známa pedagogička vytvorila šablónu výchovy, starostlivosti, učenia a motivácie detí, ktorá je už známa po celom svete. Osvojili si ju nielen mnohí rodičia, ale aj škôlky a iné zariadenia pre deti.
1. Nikdy sa nedotýkajte dieťaťa, kým vás samé nevyzve
Pokiaľ neexistuje veľmi silný dôvod (napr. nehoda, úraz), nikdy by ste sa nemali dieťaťa dotknúť, ak vás o to nepožiada alebo na ňom nevidíte, že by dotyk, objatie či bozk chcelo.
Zdvihnúť dieťa do náručia alebo chytiť ho za ruku by sme mali vtedy, keď to samo chce, a to aj v prípade, ak je napríklad zaneprázdnené čítaním knihy, hrou, odpočívaním a podobne.
Deti si kontakt s rodičmi vyžadujú, no je len na mame a otcovi, ktorí najlepšie poznajú svoje dieťa, aby vedeli interpretovať, kedy je to vhodné. Dôležité je rešpektovať, keď je dieťa nahnevané a nechce sa nikoho dotýkať.
2. Nikdy nehovorte o dieťati v jeho prítomnosti alebo neprítomnosti
Možno si poviete, že veď to nič nie je, ale opak je pravdou. Hovoriť o chorobe dieťaťa alebo rozprávať sa s niekým o jeho huncútstvach ono vníma a môže sa to časom odraziť aj na jeho vzťahu ku vám.
Nebude vám chcieť nič povedať, tajiť a zatĺkať. Z vašej strany to znamená nedostatok rešpektu voči dieťaťu. Ak sa vám niečo s dieťaťom prihodilo, v prvom rade to treba prebrať s ním.
V negatívnom slova zmysle sa o ňom určite s nikým nerozprávajte a už vôbec nie, keď načúvajú jeho zvedavé detské ušká. Časom to môže viesť ku konfrontácii vás a dieťaťa, pretože sa v ňom uchovávajú negatívne myšlienky a pocity.
3. Sústreďte sa na posilňovanie a pomoc pri rozvoji toho, čo je v dieťati dobré, a tým nebude priestor na to zlé
My, dospelí, máme tú tendenciu zameriavať sa na zlé správanie detí, kritizovať ho a neustále riešiť. Výsledkom bude potom nízke sebavedomie, a samozrejmosťou je, že deti tento vzorec správania prevezmú po rodičoch.
Naozaj chcete doma kričiace, kritizujúce a neustále frflajúce dieťa? Čo keby sme sa pozreli na druhú stranu mince? Že je dieťa zlé preto, lebo sa nudí? Nemá motiváciu?
Zamerajte sa preto vo výchove hlavne na to pozitívne, povzbuďte dieťa v každej aktivite, ukážte mu, že sa pri vás môže cítiť v bezpečí, mať istotou. Deti sa učia, čo je a čo nie je prijateľné. Jednoducho im to svojím správaním ukážete a oni ho budú neskôr dokonale kopírovať.
4. Buďte aktívni v prostredí, v ktorom žijete. Starajte sa oň a pomôžte dieťaťu nadviazať s ním vzťah
Ukážte mu správne, čo doma používať ako prostriedok jeho rozvoja. Dieťa odmalička obklopuje prostredie, domov, na ktorý si zvykne. Súčasťou detstva je však práve bádanie, objavovanie a učenie, a s tým by sme v prvých rokoch života mali pomôcť dieťatku, my, rodičia.
V domácnosti sa nachádzajú nábytky a predmety, s ktorými dieťa dokáže ‘splynúť’, naučí sa s nimi manipulovať a zaobchádzať s nimi. Vy mu to však najskôr musíte ukázať, ale nie slovami - nedotýkaj sa toho!
Za príklad si vezmime kuchyňu. Je to svet plný zázrakov pre dieťa! Všetko to krájanie, varenie, miešanie, nalievanie, šúpanie, umývanie a podobne. Sú to aktivity, ktoré chce dieťa vidieť a vedieť, raz ich bude potrebovať k svojmu životu.
Dovoľte mu, aby sa stalo nezávislým už v útlom veku, keď má záujem spoznávať.Pubertiaka už umývať riad len ťažko naučíte. Potom už bude neskoro premýšľať nad tým a klásť si otázku - prečo som svoje dieťa nezapojila do toho umývania už odmalička, keď ešte o to stálo?
5. Buďte vždy pripravení odpovedať na volanie dieťaťa, keď vás potrebuje a počúvať ho
Nie je pre dieťa nič horšie, ako keď ho ignorujete. Začne sa cítiť neisto. Opustenie je pocit, ktoré by rozhodne nemalo nikdy zažiť žiadne dieťa. Ak si žiada vašu pozornosť, venujte mu ju.
Niekedy zvyknú rodičia vravieť - neotravuj, iba na seba upútavaš pozornosť atď. Tieto slová vedia dieťa veľmi raniť. Jediné, čo dieťa od rodiča chce je láska a jeho pozornosť, pretože ju potrebuje pre svoj zdravý rast a vývoj.
Deti, ktoré sa cítia dobre a dôležito, sa nemusia obávať, že budú opustené. Ony samy sa tak budú starať viac o ostatných, prejavia o nich záujem a budú im dôverovať. Prístup typu ‘máš časový limit, aby si to spravil’ alebo ‘choď do svojej izby, a buď tam’ vedú u dieťaťa k opustenosti.
6. Rešpektujte dieťa, ktoré sa dopustilo chyby a nedovoľte mu, aby ohrozovalo svoj vývoj či život iných ničením prostredia okolo seba
Nie je vôbec klišé, keď zovšadiaľ počúvame správy o pustošení životného prostredia okolo nás. Je to naša planéta, žijeme na nej a ešte ďalšie generácie by chceli tiež. Preto učme už naše deti základom, ako sa starať a ochraňovať to, čo je okolo nás.
Žiadne hádzanie vecí, hromadenie odpadkov, ničenie kvetov a podobne. Deti sa takto naučia, čo je správne, a budú tak fungovať aj v budúcnosti. Ukážte im, že ich počúvate a viete odpovedať na ich zvedavé otázky.
Keď to tak totiž nebude, vedie to k zlosti. Už pedagogička Maria Montessori povedala, že ‘prvé záchvaty dieťaťa sú prvými zločinmi jeho duše’. Každý hnev má svoj dôvod a veľakrát nemusí ani vzniknúť.
Snažte sa dieťaťu objasniť dôvod, vysvetliť to podstatné. Skúste vniesť svetlo do tmy a hnev pominie. Izolácia a tresty dieťa nebudú len bolieť. Začnú pred vami skrývať svoje vnútorné JA a prestanú komunikovať.
7. Rešpektujte dieťa, keď odpočíva alebo sleduje ostatných, čo robia a uvažuje, čo samo urobí
Nenúťte ho k iným formám činnosti, ak práve premýšľa. Dieťa, ktoré je nečinné, často nie je vôbec nečinné. Deti musia mať predsa priestor nielen na to, aby relaxovali, ale aj na to, aby si všímali všetko, čo sa deje okolo nich. Nasávajú do seba informácie a spomienky ako špongie.
Dajte im priestor, aby našli to, o čo sa zaujímajú a čo chcú robiť. Akonáhle to urobia, sledujte ich záujmy s vášňou, vytrvalosťou a podporujte ich. Dieťa, ktoré pozoruje iné deti alebo dospelých sa učí, ak odpočíva, neznamená to, že je lenivé.
Môže rozjímať aj preto, lebo s najväčšou pravdepodobnosťou spracúva informácie, pozoruje, premýšľa nad tým, čo videlo a čo by chcelo i ono urobiť.
8. Pomôžte dieťaťu, ktoré sa hľadá a nemôže nájsť
Inými slovami - buďte citliví na potreby dieťaťa vrátane rozlišovania toho, čo je vnútorné rozjímanie a vstrebávanie informácií v protiklade s tým, že je dieťa jednoducho stratené a nevie sa nájsť.
Hľadá činnosť, ktorá by ho bavila, a ak mu to nejde, môže byť nepokojné. Ak dieťa sedí alebo leží bez nečinnosti, všímajte si, či ide o oddych alebo sa hľadá - nevie čo robiť, kam ísť, čo skúsiť…
Existuje veľmi tenká čiara, ktorá oddeľuje tieto dva svety. Je povinnosťou každého dospelého sledovať a zistiť príznaky - často sú u každého dieťaťa iné - a odhaliť to, čo dieťa zažíva vo vnútri.
Opustenie sa líši od pokoja a pocitu úplnosti. Komunikácia a pozornosť rodičov sú tou správnou cestou, ako na to môžete prísť.
9. Buďte neúnavní pri opakovaní slov či obrázkov dieťaťu, ak ich aj predtým odmietalo
Prečo? Pomôžete mu tak objaviť niečo, čo ešte nevie a ľahšie prekonať nedostatky. Je potrebné ukázať dieťaťu správny spôsob, ako niečo urobiť, povedať, vyjadriť svoje pocity, získať nové zručnosti.
Nikdy by vás nemalo unaviť opakovanie, pretože nie nadarmo sa vraví, že je matkou múdrosti. Čítanie toho istého príbehu pred spaním, spievanie tej istej piesne - to všetko pomáha deťom rozvíjať sa na úroveň dokonalosti (v očiach dieťaťa, nie dospelého) a splnia tým svoje potreby.
Dostanú sa na úroveň, po akej samy túžia a budú šťastné, že vedia opakovať básničku či rozprávku. Keď dieťa bude potrebovať pomoc, požiada o to. Ak však už nadobudne zručnosť a nebude ju potrebovať, mali by ste ako rodič rešpektovať jeho novonadobudnutú úroveň nezávislosti.
10. Vždy zaobchádzajte s dieťaťom láskavo a ponúknite mu to najlepšie zo seba
Deti, ktoré sú rešpektované, sa naučia rešpektovať ostatných. Tým, že im ukážete dobro a spravodlivosť, sa dozvedia, čo je v živote skutočne dôležité. Spoznajú, na koho sa môžu spoľahnúť, naučia sa, čo je pre ostatných najlepšie.
Aj Montessori pedagogika kladie na piedestál to známe - dajte im zo seba to najlepšie, čo máte. Ukážte im tie najdôležitejšie hodnoty v živote, nebudú sa cítiť vystrašení, nájdu vo vás ten pokojný rodičovský prístav.
Aj keď deti často skúšajú našu trpezlivosť a vieme, že aj tá má svoje hranice, napriek tomu nestrácajte srdce. Maria Montessori vo výchove zdôrazňuje - majte reálne očakávania voči sebe a svojmu dieťaťu.
Nikto nie je dokonalý, no stále máme šancu sa zlepšovať a robiť všetko najlepšie, ako vieme. Keď urobíte chybu, je vhodné rozoznať to a ospravedlniť sa. ‚Prepáč, zlatko, bola som rozrušená. To nebolo odo mňa pekné. Je mi to ľúto…’ Takto si deti uvedomia, že robiť chyby je ľudské, naučia sa ospravedlňovať, zistia, že ani rodičia nie sú dokonalí, no sú milujúci a úprimní.
Ako znie rada na záver? Cieľom Montessori učenia je chrániť dieťa pred negatívnymi vplyvmi, ktoré mu môžu spôsobiť traumu či odchýlky v jeho psychike a zdravom vývoji. Ak chcete zachovať prirodzenú zvedavosť dieťaťa, pomôžte mu nájsť jeho záujmy, chráňte jeho vášeň pre učenie, podporte ho, nechajte ho rásť zdravým spôsobom. Týmto mu dáte do života to najdôležitejšie. Prispieva to k sile spoločnosti a možno raz aj k svetovému mieru - v čo verí aj pedagogička Montessori. Vyžaduje si to však vášeň, trpezlivosť, záväzok a prácu. Nielen na dieťati, ale aj na sebe!
Zdroj: Internet: www.najmama.sk
